Prierez najstarších dejín Holíča
Pre vznik Holíča nemáme dostatok spoľahlivých správ. Prvé správy o Holíči sú z roku 1217. Pomenovanie mesta bolo rôzne: Wywar /doklad z r. 1256/, Alba Ecclesia, Castrum Ujvar, Novohrad, Golič a posledný názov Holíč.
Najstaršia časť mesta sa rozprestierala okolo bývalého farského kostola, dnes kostola Božského Srdca a Loretánskej kaplnky Panny Márie.
Podľa historických správ sa dozvedáme, že v XIV. storočí bol Holíč majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. V poslednom desaťročí XIV. storočia bol zničený požiarom až na vŕšok, preto odvtedy dostal pomenovanie Holý vrch – Holá, z čoho neskôr vzniklo Holíč.
Po Matúšovi sa pánom Holíča stal Ján Luxemburský, no už po roku 1332 kráľ uhorský Karol Róbert.
Od roku 1386 prešiel Holíč do vlastníctva veľmožov – grófov. V majetkovej listine z toho roku ako majiteľ Holíča je spomínaný Ctibor.
Roku 1437 však Žigmund daroval mesto i zámok Fr. Schlickovi a v roku 1444 sa Holíč stal majetkom Pongráca.
Od roku 1506 vlastnili Holíč Coborovci, ktorí ho však roku 1618 utratili v prospec
h Petra Revayho.
Roku 1736 sa Holíč stal majetkom cisárskej rodiny, ktorá toto panstvo rozšírila vo veľkej miere. Habsburgovci vlastnili Holíč až do vzniku I. Českoslovenkej republiky, teda do roku 1918.
Počiatky farnosti
Možno súdiť, že fara v Holíči, ak nie skoršie, tak isto vznikla pri utvorení holíčskeho “Novohradu”, teda v XIII. storočí. Je to možné konštatovať na základe prvej písomnej správy o šaštínskom archidiakonáte z roku 1218 a z ďalších dvoch z roku 1231 a 1252. Kanonická vizitácia z roku 1731 spomína, že Loretánska kaplnka, ktorú prestavali Coborovci, bola niekedy pôvodný farský kostol. Túto funkciu plnil až do postavenia nového farského kostola, niekedy koncom XIV. storočia.
Tento nový chrám má vežu štvorcového tvaru, zakončenú štvorbokým ihlanom, na konci ktorého je guľa a v nej zasadený dvojramenný kríž. V nej boli umiestené štyri veľké zvony. Okolo kostola bol cintorín a pri ňom fara. Chrám bol pôvodne gotický. Vizitácia ďalej uvádza, že chrám bol postavený nákladom rodiny Coborovcov. Vieme však, že bol vybudovaný dávno predtým. Pravdepodobne išlo len o opravné práce, či prestavbu v II. polovici XVII. storočia. V rámci týchto prác bola v chráme vybudovaná aj krypta, ktorej vchod bol zakrytý mramorovou platňou s erbom rodiny Coborovcov.
Na podklade kanonickej vizitácie z roku 1851 s určitosťou možno tvrdiť, že fara v Holíči existovala už roku 1397. Nemožno však už presne zistiť, kto bol v tom čase holíčskym farárom. Pomôckou, ktorá vznesie do pochybností trochu svetla je dielo L. Nemethyho “Series parochiarum et parochorum” a tri kanonické vizitácie, ktoré sú uložené vo farskom archíve. Ďalším spoľahlivým prameňom sú farské matriky, vedené od r. 1678.
Založenie kapucínskeho kláštora
Roku 1756 bol kláštor, ktorý dal vystaviť František Lotrinský, cisár a manžel Márie Terézie, odovzdaný rehole kapucínov.
Jediným materiálom z tohoto obdobia sú dve kópie listín, ktoré vydala a podpísala Mária Terézia a ktoré sú overené predstaveným rehole kapucínov Ladislavom Gazapym, ktorý bol zároveň aj miestnym farárom. Ide o dva duplicitné prepisy originálu.
Nájdený dokument je potvrdením, Máriou Teréziou založenej fundácie pre holíčsky kapucínsky kláštor na večné časy po vzájomnej dohode obidvoch stránok, lebo okrem výpočtu jednotlivých záväzkov zo strany cisárovnej Márie Terézie, sú tu uvedené aj povinnosti príslušníkov kapucínskej rehole. Založenie základiny je dôkazom, že rehola bola vo zvláštnej milosti cisárskeho dvora, ktorý nielenže ich do Holíča povolal, ale ich aj hmotne zabezpečil.
V listine sa uvádza presný zoznam ročne poskytovaných všetkých k živobytiu potrebných statkov. Všetky fundáciou zaručené hmotné záležitosti, z poverenia Márie Terézie, znášal tunajší úrad – správa cisárskych majetkov. Fundačné povinnosti boli záväzné aj pre dedičov a ich následovníkov.
Pre kapucínov boli záväzné zasa nielen stanovené podmienky ich použitia, ale aj z fundácie vyplývajúce povinnosti, a to pre všetkých členov rehole, teda kňazov i frátrov.
Tento spis bol vyhotovený v sídle Márie Terézie, vo Viedni, dňa 28. febr. 1770.
Z obdobia kapucínov v Holíči sa povráva legenda, že kedysi dávno prechádzal okolo kapucínskeho kostola Jozef II. Pred kláštorom videl stáť kapucína s nepokrytou hlavou. Cisárovi sa ho uľútilo. “Kúp si klobúk a ja ho zaplatím”, vľúdne ho oslovil mladý panovník.
Kto by odolal takej lákavej ponuke? Kapucín vraj nelenil a bez meškania dal celý kostol zastrešiť na účet Jozefa II.
Nevedno, či je to pravdivý príbeh. Tak či onak, klobúk na fasáde, umiestený priamo na štíte nad vchodom, dodnes pripomína návštevníkom i okoloidúcim štedrý cisárov dar.
Kapucíni okrem miestnej pastoračnej činnosti, po dohode s miestnym farárom, vypomáhali aj v okolí Holíča.
V Holíči založili “Spoločnosť kresťanskej náuky”. Sústreďovala sa na prehlbovanie náboženského vzdelávania, na katechizovanie, pomoc chorým, chudobným a biednym.
Po 30 rokoch rehoľa bola cisárom Jozefom II. rozpustená a kláštor zrušený. Odvtedy tento kláštor slúži ako fara a kostol je farským kostolom, až do nového príchodu kapucínov r. 1990.
Súčasnosť
V novembri 1989 nastalo medzi veriacimi farnosti veľké nadšenie. Zvlášť Vianoce boli radostné, všetci sa tešili z dlho očakávanej slobody.
V januári 1990 sa do Holíča vrátila rehoľa kapucínov. Prví boli páter Jozef Konc a páter Štefan Macura, ktorí pôsobili ako kapláni.
V roku 1996 však kapucíni odišli do banskobystrickej diecézy a do Holíča prišli premonštráti. 20. augusta 1996 sa farárom Holíča stal páter Bohuslav Šprlák. Zároveň s ním prišli páter Marián Vikartovský a páter Viktor Locner, ku ktorým pribudli novokňazi páter Matúš Kováč, Rafael Kováč a Atanáz Leškovský. Dnes je v Holíči komunita piatich pátrov premonštrátov.
Texty sú výňatkom z diplomovej práce “História farnosti Holíč” pani Mgr. Margity Kubovej