Papradno 12. 16. 6. 2008

Ako každý rok i tento rok sme navštívili „NAŠU“ chatu. Zdôrazňujem „našu“ chatu. Neboli sme tu prvý raz, ale predsa bolo to iné, veď vždy to je iné... Tento rok sme sa starali, teda zlepšovali našu chatu, či už tým, že chalani sa okolo starali o zveľadenie okolia, tým, že rúbali stromy, kosili trávu, pílili drevo... Jednoducho  každý mal, čo robiť. A dievčence zvládali upratovanie vo vnútri. Takže sme pekne potvrdili prirodzenú deľbu práce. Ale nie všetko bolo o tom. To bol len 1 deň. Po ďalšie dni sme boli zničení namáhavými a únavnými cestami, no nepochybne veľmi zaujímavými a krásnymi. Najlepšie bolo, keď sme si dali chvíľku ticha počas 1 túry, no bolo to na 1 strane upokojenie veľmi obohacujúce na duchu ale tiež veľmi srandovné a zároveň namáhavé, pretože tento úsek bol výnimočne náročný a pomohlo by mi keby som sa mohla sťažovať na cestu :O) Večere sme si krátili tým, že sme športovali (volejbal, bedminton). Zaujímavé! Ako by sme neboli dosť unavení – no na takýchto výletoch je vždy viac energie, ani nechápem odkiaľ táto všetka energia je. Počas škaredého počasia sme sa zohrievali pri ohni a keď bolo až moc škaredo (pravdupovediac moc škaredo ani nebolo, skôr naopak) sme putovali CESTOU ŽIVOTA (spoločenská hra).  Niektorí skončili v pekle, iní zasa v nebi. Hoci tu bolo veľa vecí nezvyčajných, no umývanie riadu bolo obzvlášť nevšedné. Bolo to vonku v hrnci s teplou a aj studenou vodou a okrem toho 8 ľudí a každý tam našiel nejakú prácu. Jednoducho to bolo neopísateľné. Možno Vám to lepšie priblížime týmito fotkami ... Ďakujem Bože! Ďakujeme pátri! Maturanti