Aloha Star - detský letný tábor 12. - 19. 8. 2007

    Začalo to v nedeľu o 14:00 hod. dňa 12.8. 2007. Autobus viezol deti i s animátormi na Hawai. Cestou tam to boli deti plné očakávania, no cestou späť sme išli síce tým istým autobusom, ale viezol už iné deti - nebojte sa nevymenili sme ich za horšie či lepšie -  ale sa z nich stali Hawajské  Hviezdy. O tom bol vlastne celý tábor, tak poďme pekne po poriadku.

    Každý človek má nejaké hviezdy, alebo aspoň 1-star. Úlohou tohto tábora bola, aby sme hviezdy, ktoré nespĺňajú 5 základných vlastností nahradili inými idolmi. A aké boli alebo aké sú tie vlastnosti? To zistíme, keď rozoberieme náš program:

    1.ďeň: ako sa mohli cítiť deti, keď sa prebudili na vianočné koledy? Hoci niektoré deti mali poznámky: Čo ste sa zbláznili? Čo ste si pomýlili CD? No my animátori sme dobre vedeli, že tak najlepšie môžeme začať deň, ktorý sa niesol v duchu láskavosti a preto sme aj zdobili stromček a vyrábali darčeky.

    Po Vianociach nasledoval deň jednoty, počas ktorého sa hľadala princezná. Na to bola potrebná jednota, lebo najprv sme museli bojovať proti silnému drakovi, no a po nočnej hre sme sa dočkali šťastného konca ako v rozprávke.

    Čím bol  symbolizovaný deň pokory? Jednoducho. Deti  mali za úlohu si pozbierať čo najviac sladkostí roztrúsených po zemi a potom sme my animátori využili fintu fň a povedali deťom, aby svoje nazbierané sladkosti dali osobe na papieriku, ktorý si vytiahli. Pred obedom behali po lese a hľadali životopisy svätých, jediné čo sa im nepáčilo bolo, že čo je to za spravodlivosť, že oni behajú a my sedíme. Lebo niekto tie životopisy predsa musel čítať  -  a kto iní než animátori?

    Ako to väčšinou býva i za týmto dňom nasledoval ďalší  deň, to bol deň ochoty. Ako to najlepšie priblížiť deťom? Išli sme na to logicky: ráno si deti vytiahli komu budú robiť anjela a potom sa išlo na túru, každý mal ťažký batoh. Myslíte si, že každý niesol svoj?

    A čo vám hovorí hra pevnosť Boyard?  Nám to hovorí veľa, lebo bola spojená s ďalším dňom, v ktorom  deti  trpezlivosť veľmi nepreukázali, no na druhej strane bola dôležitá u hráča,  aby pri veľkom buchote si v trpezlivosti buď dokončil úlohu alebo rýchlo utiekol.

    A ani sme sa nenazdali a bol pred nami posledný táborový deň, počas ktorého sme sa pripravovali na galavečer. Prečo galavečer? Úlohou každej skupinky, či už to boli športovci, herci, speváci, miss, alebo tanečníci, bolo, aby sa nejako prezentovali. Tak sme vlastne ukončili náš tábor, teda samou bodkou bola veľká megapárty. Takže sme ho ukončili ako pravé hviezdy, pretože nimi naozaj sme. Veď každý z nás je originálny, jedinečný na tomto svete.

    A v nedeľu pre nás  prišiel autobus, ktorý nás z Hawai odviezol priamou linkou do Kopčian na sv. omšu a odtiaľ do našich domovov. Jednoducho bolo to krásne. Ďakujeme...