Papradno 2007

    Ako prišli letné prázdniny, tak sme na nič iné nemysleli. V našich hlavách sa premietalo stále toto: „Pôjdeme na výlet do Papradna.“ Naše auto zastavilo na okraji lesa a potom sme so všetkou batožinou kráčali týmto lesom. Uvideli sme malú drevenú chatku a hneď sme vedeli, že to je tá naša. Keďže bola naša batožina dosť ťažká, tak sme sa pri pohľade na ňu potešili .

    Zistili sme, že nás je tam  oveľa viac ako minulý rok. Tak bol trošku problém, kto kde bude spať. No, ale hovorí sa, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. V našom prípade fungovalo toto príslovie na 100%. V deň príchodu sme si večer sadli k ohňu a vymysleli sme pre nás pravidlá na tento týždeň, ale neboli veľmi prísne. Rozdelili sme si aj úlohu, ktorá z dvojíc bude ráno robiť raňajky. Myslím, že to bola veľká obeta, ráno skoro a vstať s prichystať raňajky.

     Počas týždňa sme nemali najlepšie počasie, a preto sme sa nekúpali v potoku. No našli sa aj odvážlivci, ktorí s v ňom kúpali: Aďka, Roman, Lucka. My ostatní sme si v ňom len niečo oprali a umyli vlasy. Musím povedať, že tá voda bola riadne studená, keď som v nej stála, tak som si vôbec necítila prsty na nohách. Celý týždeň sme boli bez tečúcej vody. Vždy sme museli čakať až natečie zo studničky.

    Boli sme aj trochu výletovať na Javorník. Niektorí boli dosť zničení, nechcelo sa im šlapať do kopca. No nakoniec sme to všetci zvládli.

Naše sväté omše boli veľmi pekné, každú sme sa snažili svedomito pripraviť. Náš spev bol dokonca obohatený o zvuk gitary. Jedného dňa sme sa vybrali dokonca do dediny. Zahrali sme si tam volejbal a občerstvili sme sa kofolou. Potom sme zostali aj na svätej omši.

Ľudia, ktorých sme tam stretali sa nám prihovorili, boli veľmi milí a nápomocní.

    Cez týždeň sme aj pracovali. My dievčatá sme hrabali trávu a čistili okolie chaty. Chalani zasa nosili veľké kamene, lebo robili s pátrom Bazilom vstup do chatky. Zažili sme pritom veľa humorných a veselých chvíľ.

    Keby sme mali zhodnotiť tento týždeň, priniesol nám veľa dobrých a poučných skúseností. Naučili sme sa obetavosti, manuálnej práci, vzájomnej láske a na potešenie pátra Bazila sme sa zdokonalili vo volejbale.

    Takéto výlety máme všetci radi, lebo sa na nich lepšie spoznávame. Je to tým, že sme stále spolu. Keď nadišiel čas odchodu, bolo nám to ľúto. (by Aďka)