Svätý Mikuláš 7.12.2007

Hoci svätý Mikuláš trochu meškal, predsa si cestu medzi holíčske deti našiel. Mal na to naozaj vážne dôvody:

Jój, ale som mal dnes veľa práce, myslel som, že to  do Holíča ani nestihnem. No len si predstavte, čo sa mi stalo:

    V našom meste žil kupec, ktorý bol veľmi bohatý. No i tak vodne – v noci rozmýšľal len o tom, ako by ešte väčšmi zbohatol. Raz ho stretol čert a opýtal sa ho: „Nechcel by si sa stať najbohatším mužom na svete a mať viac ako ostatní? Dám ti všetky peniaze sveta, ale pod podmienkou, že mi dáš svoje srdce.“ nesmierne bohatý kupec o tom už dávno sníval, a tak pristal na tento „najlepší obchod svojho života“.

A naozaj, stal sa bohatším než všetci ostatní ľudia, ale miesto srdca mal v hrudi tvrdý kameň. Nikto s ním už nechcel ani len hovoriť, bol čoraz osamelejší a nešťastnejší.

    Veľmi na to trápilo a tak som prišiel za ním a opýtal som sa: „Prečo si taký smutný a nešťastný?“ Keď mi porozprával svoj príbeh hneď som vedel, čo pomôže. Poradil som mu to, čo aj mne pomáha: „Rob dobré skutky, rozdaj svoje bohatstvo a srdce sa ti vráti“.

    Našťastie kupec ma poslúchol  - a naozaj, pri každom dobrom skutku, ktorý urobil, tvrdý kameň, čo mal v hrudi, zakaždým zmäkol, kým znovu nenadobudol svoje teplé ľudské srdce.

    To bola ale fuška.  Už som mal strach, aby si pre toho človeka ten čert neprišiel. Deti, viete, kedy som najšťastnejší?  ...... Keď môžem rozdať to, čo mám, keď môžem pomôcť a keď potom vidím radosť a šťastie.  Ale zarmucuje ma, že mnohí chcete byť ako ten kupec – že to, čo dostanete si chcete nechať len pre seba, že sa nechcete podeliť so svoji bračekom či sestričkou. Ja mám väčšiu radosť, keď rozdávam ako keď mi niečo dávajú.